Zuzana Fajta ~ Nádvorie je veľké ihrisko, na ktorom sa dá realizovať množstvo projektov a nápadov
Tomáš Nagy, 22.4.2021
Dnes sme si na virtuálny pokec pozvali Zuzanu Fajta, marketingovú riaditeľku Trnka Gastronomy a trnavského Nádvoria. Profesne by sme ju mohli zaradiť niekde medzi Art Directorov, Copywriterov, Ideamakerov, a v neposlednom rade je milovníčkou pekných vecí. Založila blog HEMMET, niekoľko rokov spolupracovala s Urban Marketom a už nejaký čas pôsobí v Trnave, kde naplno rozvíja svoje nápady a pomáha mladým talentom rásť.
Čomu sa momentálne venuješ?
Už štvrtým rokom pracujem na projektoch pre rodinu Trnkovcov, či už je to Trnka Gastronomy, Nádvorie, nádvorácky magazín alebo štipendijný program Kampus. Venujem sa marketingu našich reštaurácií (jednu z nich som dokonca mala pod palcom, čo bola skvelá skúsenosť), na Nádvorí sa okrem marketingu takisto podieľam na tvorbe obsahu, vymýšľaní nových projektov, ale najmä vediem náš magazín. Nesmiem zabudnúť ani na Nádvorie Kampus, ktorý je výnimočným rezidenčným štipendijným projektom a pre mňa veľkou výzvou.
Okrem Nádvoria, na ktorý projekt alebo spoluprácu, si v tvojej doterajšej kariére najviac hrdá?
Čím som staršia, tým si viac uvedomujem, aké super veci so šikovnými ľuďmi som za tie roky postíhala a, že môj profesionálny život je naplnený fajn projektami. Keď ale teraz reflektujem (a aj preto, že je to čerstvá vec), som veľmi hrdá na Nádvorie Magazín. Je takým mojím dieťaťom, prednedávnom nám vyšlo desiate číslo a už je to tretí rok, čo na ňom pracujeme.
Vybudovala som redakciu plnú kreatívnych ľudí, ktorí prinášajú dobré nápady a nútia ma často vystúpiť z mojej komfortnej zóny. A to samozrejme platí aj opačne. Celkovo práca na Nádvorí, do ktorej som sa ponorila viac minulý rok, ma veľmi baví. Je to také príjemné spestrenie a veľké ihrisko, na ktorom sa dá vystavať množstvo projektov a nápadov.
Je tiež príkladom súkromnej investície, ktorá má zmysel a dáva niečo naspäť tak komunite, ako aj mestu. A aj keď má všetko svoje pre i proti, je mi veľkou cťou a zodpovednosťou môcť pracovať na projektoch pre Trnkovcov. Nesmiem však zabudnúť ani na srdcovku PART. Okrem redizajnu, ktorý prebehol rok, či dva dozadu sa vždy poteším, keď uvidím niekoho s kabelkou alebo ruksakom.
Tieto fyzické veci sú asi dôvodom, že ma práca ešte stále baví. Vždy keď vidím hmatateľný výsledok, mám z toho dobrý pocit.
Vyštudovala sociálnu a kultúrnu antropológiu na univerzite vo Viedni. Čo najviac ti toto vzdelanie dalo s ohľadom na tvoju aktuálnu náplň práce?
Antropológia má s reklamou a marketingom dosť veľa spoločného. V dávnejších časoch, keď naplno fungoval kolonializmus a svetové mocnosti si rozdeľovali rôzne časti sveta, antropológovia zohrávali dôležitú úlohu. Na svojich cestách za poznaním o rôznych kmeňoch a národoch tiež zbierali informácie. Bol to taký prieskum trhu – ako si čo najlepšie a najjednoduchšie podmaniť ľudí a dané územie.
Je to taká temnejšia stránka našej profesie a vedy, ale patrí to k tomu. Treba ju reflektovať, ale tiež ukazuje, že rôzne odbory ponúkajú rôzne možnosti. Ktoré nemusia byť vždy evidentné na prvý pohľad. Ja som si tento odbor vtedy vybrala cielene – páčilo sa mi kurikulum. Obsahovalo všetko, čo ma zaujíma, a to mi umožnilo aj v profesnom živote zo školy čerpať. Lebo je vlastne úplne jedno na akú školu človek chodí, keď nemá záujem si z nej niečo vziať.
Keď sme pri tom vzdelaní, ty si od minulého roka aj študentkou magisterského štúdia 📷fotografie na VŠVU. Aké to je opäť vkĺznuť do “lavíc” a prečo si sa tak rozhodla?
Bohužiaľ, okrem jedného mesiaca na začiatku štúdia, je to iba virtuálne vkĺznutie, čo je veľká škoda. Ak by bola výučba prezenčná, dalo by sa z toho vziať omnoho viac, ale musím pracovať s tým, čo máme. Som veľmi rada, že na škole stretávam množstvo zaujímavých kapacít, ktorí mi odovzdávajú svoje vedomosti – to bolo aj mojim cieľom, keď som sa na školu hlásila.
Opäť sa priučiť niečomu novému, inšpirovať sa, získať vedomosti a iný pohľad na veci. Samozrejme, je to iné študovať na dennom štúdiu v 35 rokoch s o 10 či 15 rokov mladšími ľuďmi. Nehovorím však, že zlé. Treba ale vedieť veľa krát ustúpiť a nemať ego.
Podľa čoho si vyberáš projekty, na ktorých chceš pracovať? Sú niektoré veci alebo náplň práce, ktorá nás veľmi nebaví, no môže nás niekam posunúť. Súhlasíš?
Pravdupovediac, veľká časť aj kreatívnych jobov a profesí sa skladá z množstva činností, ktoré takmer nikoho nebavia. Maily, tabuľky, administratíva, telefonáty. Ja by som si napríklad najradšej iba čítala knihy a brainstormovala, keď mám náladu. To sa bohužiaľ nedá. Každá, čo i len trochu zaujímavá práca má (podľa môjho názoru) viac dimenzií. Inak by to bolo na hlavu alebo nuda.
Inak, spomínaš si ešte na to, ako si si hľadala svoj prvý job? Čo si mala v životopise.
Prvý job? Asi nič! Mala som tam, že mám maturitu a viem po nemecky. Ale teda bolo to celkom dávno a časy sa zmenili. Dnes je omnoho viac možností na rôzne mimoškolské aktivity alebo projekty. Každopádne, práce som sa nebála.
Poďme späť k Nádvoriu. V rámci Kampusu sa venujete mladým a šikovným 👩🎓študentom. Čo je hlavnou víziou?
Asi najdôležitejšie pre mňa a celkovo celý projekt Nádvorie Kampus, je pomôcť štipendistom a štipendistkám sa za rok, ktorý sú u nás posunúť a získať niečo navyše (aby mali v životopise toho viac ako som mala ja – čo ale už teraz väčšina z nich má). Snažíme sa vytvoriť komunitu, ktorá si pomáha, odnesie si z pobytu na Nádvorí a v Kampuse niečo hodnotné. Aj keď možno nakoniec nezostanú v Trnave, odnesú si skúsenosti a kontakty na miesta, kde nakoniec zakotvia.
A mojou víziou alebo skôr ambíciou je, aby sme od nás “vypustili” do sveta o trochu lepších a šikovnejších ľudí. Čo si myslím, že sa nám zatiaľ darí.
Zdroj: Nádvorie
Ako hodnotíš dnešnú “mládež”. Aj keď to nebolo až tak dávno, vidíš nejaký výrazný rozdiel ako vnímajú dnešný svet a trh práce a celkovo napríklad kariéru oproti tebe?
Snažím sa veľmi neskĺzať do hodnotenia generácií, aj keď mi niekedy “ujde”. Ale myslím si, že je to často krát skôr spomienkový optimizmus. Myslíme si, že sme boli lepší, slušnejší, aktívnejší a podobne. Keď si predstavím seba v devätnástich, tak neviem, či by som sa dostala do Kampusu – asi nie. Takže väčšina tých, ktorí sa k nám hlásia majú odo mňa navrch, len ich ešte delia roky skúseností. Tie ale prídu časom.
Čo sa týka pripravenosti na trh práce alebo reálny život – samozrejme, že nie sú, ale kto je? Na život len málokto. Tí mladí ľudia, ktorých stretávam ja, patria podľa môjho názoru ku “creme de la creme”. Sú naozaj šikovní a snažia sa nabrať skúsenosti kde sa dá.
Čo máš momentálne rozčítané?
Rozčítané mám 📚 Potulky s Charlyem od Johna Steinbecka. Okrem toho, že milujem Ameriku a cestovanie po nej, tak si užívam aj Steinbeckov jazyk. Títo klasickí autori a velikáni literatúry (Steinbeck je predsa len držiteľ Nobelovej ceny), majú neskutočný dar jazyka a práce s ním. Nie je to možno obsahovo najzaujímavejšia kniha, ale užívam si tempo akým je napísaná a konečne mám pocit, že čítam text niekoho, kto ovláda písaný jazyk a nie naopak.
Jedna z kníh, ktorá ma za poslednú dobu dostala, je Storočie chirurgov od Jurgena Thorwalda. Dosť ma bavili aj Vrahovia mesiaca kvetov od Davida Granna. Dozvedela som sa v nich neskutočne veľa zaujímavých informácií! Ak chcete ale fakt dobré tipy (a inšpirujem sa u neho aj ja), odporúčam Ivana Janíka aka @knizna_fetka. Čo sa týka literárneho vkusu dosť “vájbujeme”.
Zdroj: Archív Zuzana FajtaZdroj: Archív Zuzana Fajta
A rozpozerané?
Toto je horšie. Ja pri raňajkách pozerám Youtube. Kvalitný fashion alebo makeup content, je to taká príjemná forma relaxu a trocha bezstarostnosti, než sa človek musí vrhnúť do práce. V pozeraní seriálov a filmov som dosť pozadu, takže iba nedávno som zhliadla Černobyl, ktorý ma ako jeden z mála po dlhej dobe aj bavil. Predtým to bolo všetko skôr také, meh. Teraz by som potrebovala niekoho, kto by mi poradil, čo pozerať. Takže sem s tým!
Môj kamoš Martin Lukáč je super šikovný výtvarník. Mám radosť z toho, ako sa stále vo svojej tvorbe posúva a vymýšľa nové veci. Strašne obdivujem aj Barboru Kubi, je neskutočná makačka a skvelá stajlistka. Celkovo sa vždy teším, keď vidím, aké šikovné ženy sú okolo mňa a nie je ich málo. A hrdina? Môj Rišo, najlepší človek na UX dizajn široko ďaleko, ale hlavne parťák, kamoš a frajer.
Narodila sa v Bratislave a vyštudovala kultúrnu a sociálnu antropológiu na univerzite vo Viedni, momentálne študuje Fotografiu a nové médiá na VŠVU v ateliéri Realita, fotografia, konštrukcia. Profesijne sa venuje marketingu, starostlivosti o značky a ich rozvoju. Od základnej školy miluje fotografiu, najmä cestovateľský dokument, ale fotí aj architektúru či mestá. V roku 2014 založila blog HEMMET, ktorý sa venoval krásnym interiérom, exteriérom a príbehom.
